Obdobie tehotenstva je vo všeobecnosti považované za radostné, budúce mamičky sú obdivované svojimi blízkymi a známymi a rodina je plná očakávaní. Avšak realita môže byť aj iná – pre niektorú ženu je toto obdobie skutočne krásne, bez vážnejších komplikácií, sprevádzané príjemným eustresom z očakávaného pôrodu, no rovnako to môže byť strastiplné obdobie plné úzkosti, nevoľnosti, vážnych komplikácii alebo traumatických zážitkov. Či je tomu tak, či onak, v tomto článku sa pozrieme na stručný prehľad psychických porúch (resp. stavov) manifestovaných v popôrodnom období.
Po tom, čo nastane deň pôrodu, začína (predovšetkým pre matky-prvorodičky) doposiaľ nepoznané obdobie, ktoré nemusí úplne spĺňať naše očakávania. Realita prezentovaná v médiách, ktorá poukazuje na prvé hodiny a dni materstva ako na dokonalé, plné pozitívnych pocitov, je však často skreslená.
Vo všeobecnosti sú na budúcu matku kladené vysoké nároky, a to na úrovni biologickej i psychosociálnej. Obdobie tehotenstva zakončené pôrodom so sebou nesie veľké množstvo zmien v živote ženy, pričom každá (budúca) mamička disponuje rôznymi copingovými stratégiami, rozdielnými emočnými reakciami na všakovaké situácie a rovnako je prítomná rozmanitosť i v rodinnom zázemí matky a v ďalších oblastiach života, ktoré buď priamo alebo nepriamo vplývajú na popôrodný psychický stav.
Popôrodné obdobie so sebou prináša zvýšené riziko manifestácie psychických porúch (Izáková a kol., 2013) a je rovnako považované za najrizikovejšie obdobie od začiatku tehotenstva z hľadiska psychického zdravia ženy a potomka (Kochaníková, 2019). Rôzne obavy sprevádzajúce matku počas prvých dní po pôrode poväčšine postupne a prirodzene doznievajú, avšak u istého percenta žien sa stav skomplikuje a vyžaduje si pozornosť vzhľadom na dôležitosť tohto obdobia pre tvorbu vzťahu matky s dieťaťom a ich budúci well-being.
V nasledujúcich riadkoch načrieme v stručnosti do problematiky popôrodných psychických stavov:
Baby blues alebo tzv. popôrodná skleslosť
Stav tzv. popôrodnej skleslosti sa vyskytuje až u viac ako 50% rodiček, pričom sa častejšie vyskytuje u prvorodičiek (Izáková, 2015; Kochaníková,2019). Tento psychický stav si väčšinou nevyžaduje pomoc odborníka (ale odporúča sa, najmä na úrovni podpory a uistenia, keďže existuje riziko prechodu do popôrodnej depresie) a prirodzene odznieva zvyčajne do dvoch týždňov od pôrodu. Rizikové faktory pre vznik tohto, nie príjemného, stavu sú rozmanité, Izáková (2015) uvádza napríklad komplikovaný priebeh pôrodu, dieťa vyžadujúce zvýšenú popôrodnú starostlivosť či nepriaznivé sociálne prostredie matky a i. Stav popôrodnej skleslosti sa často prejavuje v podobe náladovosti, podráždenosti a zvýšenej plačlivosti. Nemenej časté sú aj problémy so spánkom a z toho vyplývajúca vyčerpanosť. Keďže tento stav, ako aj jeho názov napovedá, sa manifestuje predovšetkým na úrovni nálady, je v tomto prípade potrebná podpora zo strany rodiny matky a rovnako aj zo strany odborníkov, ktorí sú v období po pôrode v jej prítomnosti. Podpora a porozumenie zo strany najbližších je v čase prechodného stavu “baby blues” pre matku najväčšou pomocou, rozhodnie nie je vhodný direktívny prístup a vytváranie nátlaku. V období tesne po pôrode, ktoré matka trávi v nemocnici, resp. inom špecializovanom zdravotníckom zariadení, je vhodné, v prípade, keď sa necíti v optime, informovať odborný personál o svojich pocitoch (ideálne zdravotnú sestru, od ktorej cíti dostatočne citlivý prístup). Čím väčšiu istotu bude matka od svojho okolia cítiť, s tým väčšou pravdepodobnosťou sa jej podarí prejsť cez tento popôrodný stav bez dlhodobých následkov.
Popôrodná depresia
Popôrodné obdobie, ako sme uvádzali vyššie, je skutočne náročné ako pre matku, tak i pre jej najbližšie sociálne okolie. Nehovoriac o všakovakých komplikáciách, ktoré môžu toto obdobie sprevádzať, či už na úrovni zdravotnej alebo psychosociálnej. Je preto nevyhnutné, aby pri povšimnutí dlhotrvajúcej a nezvládnuteľnej únavy, depresívnej nálady, neschopnosti tešiť sa, nespavosti alebo straty chute do jedla, či sebadeštruktívnych myšlienok a i. (pozri napr. Kochaníková, 2019), matka z vlastnej iniciatívy alebo na podnet blízkych vyhľadala podporu a pomoc odborníka (psychológa, psychiatra). Avšak i menej výrazné prejavy, ktoré časo považujeme za bežné (napr. impulzívne reakcie či vyčerpanosť) stoja za povšimnutie. Každý z uvedených symptómov totižto môže predstavovať riziko vzniku alebo už priamu manifestáciu popôrodnej depresie s rôznym stupňom závažnosti. Psychológ či psychiater pri podozrení vzniku popôrodnej depresie (po administrácii príslušnej diagnostiky, rozhovoru a použitia iných nástrojov) následne určí vhodný druh terapie, na základe výskytu symptómov – v tomto prípade nie je vylúčená nutnosť podávania psychofarmák v kombinácii so psychoterapiou, čo môže mať za následok nutnosť prerušenia (resp. ukončenia) dojčenia. Ani takáto informácia často neprispieva k osobnej pohode matky, avšak práve odborník v oblasti psychického zdravia disponuje ochotou a schopnosťou mamičky na takúto situáciu pripraviť a dostatočne vysvetliť nevyhnutnosť správneho rozhodnutia z dlhodobej perspektívy. Je nesmierne dôležité cítiť istotu, že takáto situácia nie je výnimočná a že matky prechádzajúce epizódou popôrodnej depresie sú úplne schopné vychovať zdravé dieťa a formovať s ním bezpečnú vzťahovú väzby. Popôrodná depresia sa vyskytuje u 10 – 15% rodičiek (Izáková a kol. 2013) a medzi najčastejšie rizikové faktory sa považuje nedostatočná sociálna podpora, stres, problémy vo vzťahu s partnerom, úzkosti, dieťa so špecifickými potrebami alebo s výrazným temperamentom a i. (Beck, 2001).
Tento psychický stav ovplyvňuje nie len celkové zdravie a osobnú pohodu matky, rovnako priamo vplýva na tvorbu vzťahu matka-dieťa, ale aj na partnerský vzťah a na spoločné spolužitie rodiny. Pre matku, a jej sociálne okolie, je preto veľmi dôležité, aby boli vnímaví voči uvedeným prejavom a nepodceňovali či nebagatelizovali možné symptómy závažného stavu.
Popôrodná psychóza
Popôrodná psychóza je pomerne vzácny stav (vyskytuje sa iba u 0,1%-0,2% rodičiek – Earls, 2012) a je sprevádzaný plejádou príznakov, medzi ktoré môžu patriť napríklad halucinácie, bludy, úzkosti, emočná nestabilita a pod. V tomto prípade je nevyhnutná liečba, obvykle v podobe psychofarmák.
V prvej časti článku o popôrodnom období sme priniesli prehľad najčastejšie manifestovaných psychických stavov, ktoré priamo vplývajú na formovanie vzťahu medzi matkou a dieťaťou, na vývin dieťaťa i na osobnú pohodu a kvalitu života matky a jej najbližšieho sociálneho okolia. Každý človek disponuje istou úrovňou vnímavosti a senzibility voči prejavom svojej psychiky v prežívaní, správaní i na úrovni telesnej. V rámci psychického zdravia je veľmi dôležité nebrať tieto prejavy na ľahkú váhu a vyhľadať pomoc odborníka alebo aspoň sa o svojich pocitoch rozprávať s najbližšími.
(V poračovaní tejto témy sa budeme venovať možnostiam zvýšenia osobnej pohody a kvality života matky a dieťatka po pôrode.)
Zdroje:
Beck, C. T. (2001). Predictors of Postpartum Depression: An Update. Nursing Research, 50(5), 275–285. https://doi.org/10.1097/00006199-200109000-00004
Earls M.F. (2012). Clinical Report – Incorporating Recognition and Management of Perinatal and Postpartum Depression Into Pediatric Practice. Pediatrics, 126(5).
Izáková, Ľ. a kol. (2013). Výskyt depresívnych príznakov v popôrodnom období. Psychiatr. praxi, 14(1), 26-29.
Izáková, Ľ. (2015). Duševné zdravie počas tehotenstva a po pôrode. Psychiatr. prax, 16(3), e18-e20.
Kochaníková, Z. (2019). Popôrodná depresia: Prevenciu hľadajte v bondingu a príprave pred pôrodom. Národný portál zdravia. https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2013_06/Poporodne_psychicke_stavy.aspx?did=1&sdid=51&tuid=0&page=3&