V poslednom čase sa čoraz častejšie stretávam s tým, že rodičia vyhľadávajú akési univerzálne rady pre všetko. Na jednej strane veľmi kvitujem, že v dobe dostupnosti informácií sa rodičia neboja, neostávajú so svojim problémom (nevedomosťou, neznalosťou) a hľadajú odpovede, avšak na strane druhej vnímam, ako veľmi sme utiekli od rodičovskej intuície a len málo využívame zdravý rozum. A tak, ako je to aj pri diétach, tak je to aj pri výchove, rodičia hľadajú jednoduché, overené, rýchle a univerzálne pravidlá (ideálne také, ktoré im vypľuje google :) ), ktoré keď aplikujú, po pár dňoch je dieťa "ako nové". Bohužiaľ, výchova je trošku komplexnejšia, zložitejšia, náročnejšia na fyzické a psychické sily, individuálnejšia...

Rodičia si musia uvedomiť, že vychovávať dieťa znamená aplikovať pravidlá spoločnosti v najmenšej jednotke spoločnosti - teda v rodine. Ak by sme každé toto pravidlo pretavili do fungovania napríklad takého štátu, vznikol by akýsi ideálny štát. Mnoho rodičov je prekvapených, že dieťa sa po nástupe do materskej školy začne správať lepšie, alebo že sa v škôlke správa vzorne. Je to najmä preto, že presne tento systém je aplikovaný a prísne dodržiavaný v tejto malej spoločnosti škôlkarov. Pre dieťa je teda svet v škôlke predvídateľný, jasný a bez kompromisov. V hlavičke mu stále svieti červené sociálne svetielko, ktoré mu dvíha varovný prst, ak sa deje niečo, čo by nemuselo byť sociálne akceptovateľné. A to je v podstate cieľom výchovy - vychovať dieťa tak, aby bolo schopné sa postupne úspešne začleniť do spoločnosti. Je však dôležité si uvedomiť, že výchova musí byť žitá. Pod tým rozumiem, že nemôžeme jedno pravidlo aplikovať v určitej časti života dieťaťa a potom na neho jednoducho zabudnúť. Nasledovné pravidlá sú teda jednoduché (a zároveň ťažké) rady, ktoré by sme mali dodržiavať aj my sami a život by bol možno o niečo lepší. 

1. JASNÉ PRAVIDLÁ A OČAKÁVANIA

   Deti potrebujú mať jasné pravidlá a musia vedieť, čo sa od nich očakáva. Pravidlá sa uvoľňujú len vo veľmi výnimočných situáciách, pričom dieťa by malo byť oboznámené, že toto je tá výnimočná situácia (napr.návšteva u starých rodičov, neskorý príchod domov a pod., dôležité je, aby to bolo naozaj len občas). Na pravidlách a očakávaniach musíte neustále trvať a nepoľavovať (týka sa to oboch rodičov). Dôležité je dohodnúť sa s partnerom na tom, že ak ja poviem niečo, druhý rodič ma v tomto rozhodnutí podporuje a nepodrýva moju autoritu a naopak. Pri starších deťoch (už trojročné) je dobré zaviesť si tieto pravidlá a očakávania a pri spoločnej hre ich aj spísať a uložiť na viditeľné miesto (je fajn, ak aj rodičia pripíšu vlastné povinnosti a očakávania, aby dieťa rozumelo, že takto fungujú všetci). Dodržiavanie pravidiel odmieňame len výnimočne (tiež nedostávame peniaze za to, že jazdíme podľa predpisov). Nedodržiavanie pravidiel netrestáme NIKDY fyzicky, nedávame ani nezmysluplné tresty (napr. neodložil si hračky – nebudeš sa môcť pozerať na rozprávku, ale hračky budeme musieť na čas odložiť inam a nebudeš sa mať s čím hrať). Trochu som si privlastnila výrok psychologičky a riaditeľky súkromných materských škôl PeadDr. Petry Arslan-Šinkovej: následky by mali byť prirodzené alebo logické. Nechajte deti, nech si tieto následky vyskúšajú, buduje to ich zodpovednosť.

2. RUTINA 

   Deti potrebujú predvídateľné prostredie, zvlášť také, ktoré sú ťažšie zvládnuteľné a ťažko sa orientujú vo vlastných emóciách. Vytvorte im rutinu, aj keď budú chodiť do škôlky. Uvoľňovanie rutiny spôsobuje uvoľnenie pravidiel a tomu sa chceme vyhnúť. Kde je rutina, tam sú aj hranice. Dieťa hranice potrebuje, pretože nie je dostatočne zrelé na to, aby si vytváralo vlastnú realitu. Tú mu vytvárame my tým, že vie, čo môže očakávať, cíti sa bezpečne. Na to, aby bola rutina uveriteľná je potrebné, aby mal denný režim aj rodič. Netreba zabúdať na to, že ideme dieťaťu príkladom.

3. PRIPOMÍNAJTE, PRIPOMÍNAJTE, PRIPOMÍNAJTE! 

   Deti do školského veku majú naozaj veľmi krátku pamäť. Na to, aby si niečo zapamätali potrebujú aj dostatok pozornosti, ktorá však nie je na takej úrovni ako u dospelého človeka. Preto pri každej činnosti treba dieťaťu pripomínať, čo sa ide robiť, čo sa smie, čo nie...ako papagáj :) nemyslite si, že ak ste dnes niečo povedali desiaty raz, že to stačilo. Pre dospelého teda platí trpezlivosť, trpezlivosť, trpezlivosť...

4. POZITÍVNE POSILŇOVANIE 

   Namiesto trestania používajte omnoho viac pozitívne posilňovanie – teda chválenie, odmeny. Nemali by to byť maličkosti, ani samozrejmosti. Odmena by nemala byť za každým hmotná, ale treba využiť trebárs výlety, zážitky, obľúbené jedlo, či možnosť vyhnúť sa jednej povinnosti (napríklad: dnes môžeš ísť spať o hodinu neskôr alebo dnes si môžeš pozrieť o jednu rozprávku viac a podobne). Tiež by mala byť primeraná tomu, za čo dieťa odmeňujeme (napr. za to, že si sa dnes správal slušne, nemôže byť odmenou nová hračka). Výbornou súčasťou pozitívneho posilňovania je vytvorenie si motivačnej tabule. Nápady na ňu nájdete na internete, aj s vhodnými odmenami (nájdete pod angl.pojmom reward chart). 

5. DODRŽIAVAJTE SLOVO, DOTIAHNITE HO DO KONCA 

   Jedným z najdôležitejších pravidiel pri výchove dieťaťa je byť konzistentný, dôsledný a neoblomný. Ak niečo sľúbite a nedodržíte to, prípadne, ak raz dodržíte a raz nedodržíte to, čo ste povedali (napr.nedostaneš sladkosť, ak budeš taký a taký) dieťa vás nebude brať vážne a nebude mať vo vás žiadnu autoritu.

6. BUĎTE DOBRÝM PRÍKLADOM 
   
   Nemôžeme čakať od našich detí, že budú trpezlivé, ak nie sme sami trpezliví. Nemôžeme čakať, že bude menej na telefóne, ak nás vidí na telefóne stále. Nemôže mať harmonogram, ak nemáme harmonogram ani my. Rovnako, ak dokážeme regulovať vlastné emócie, dieťa sa učí pozorovaním. Naučí sa dobré stratégie, ktoré využívame často aj intuitívne (pokiaľ sa vieme ovládať :) ).
   
   
7. REŠPEKT
   
   Rešpektujte a budete rešpektovaný. Dobrým pravidlom pre výchovu dieťaťa je nebrať ho v každej situácii ako dieťa, ale ako rovnocenného partnera. Toto pravidlo je trochu náročnejšie na dodržiavanie hlavne preto, že rodič musí disponovať dostatočným jemnocitom, aby vedel rozhodnúť, ktorá situácia je vhodná na to, aby sme dieťaťu ukázali, že ho rešpektujeme ako osobnosť, ale zároveň ho vychovávame. V každom prípade rešpektovanie individuálnej osobnosť a slobody dieťaťa je základom zdravého vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Rešpekt sa nevydobýja bitkou, trestom ani zastrašovaním, ale tým, že láskyplne zdieľame dieťaťu fakt, že je výnimočnou individualitou, ktorú dnes vychovávame preto, aby raz mohla slobodne vykročiť do sveta.